Keď som vo februári tohto roku sedel o 10tej ráno rozbitý v autobuse z Viedne, so širokým unaveným úsmevom som si hovoril, že konečne máme kúsok toho Holandska aj tu, blízko našej rodnej hrudy. Prvá edícia Heroes Of Hardstyle bola zároveň prvou masovou hardstyle halovkou so svetovými menami scény, kvôli ktorej Slovák nemusí riešiť letenky a hotely niekde v prdeli do Nemecka alebo Holandska. Bravúrna, na jednotku zvládnutá akcia svetovej úrovne.

Keď som o pár mesiacov videl, že sa koná druhá akcia, šerco mi zaplesalo. Síce to bolo trochu hektické, do poslednej chvíle som nevedel či z toho niečo bude a rozhodnutie zúčastniť sa padlo asi len týždeň pred akciou, a zažil som pár infarktových stavov ako zmeškanie autobusu z Brna do Viedne a hodinové blúdenie s rozbitou kamarátkou o ôsmej ráno Badenom nevediac ako sa odtiaľ dostať, rozhodne neľutujem že som HoH uprednostnil pred Angerfistom , ktorý hral v Prahe ten istý víkend.

Line-up bol ešte hviezdnejší a popičoidnejší ako minulú edíciu, okrem klasického rakúskeho rezidenta Kodexa sme sa mohli tešiť na to najlepšie čo mainstream ponúka, Noisecontrollers, Zatox, D-Block & S-te-Fan, Brennan Heart, Evil Activities, Psyko Punkz, Coone , Stephanie a Kodex, to všetko za asistencie emsího Ruffiana.

Do krásnej Viedne som s fľaškou hrušky v ruksaku dorazil okolo piatej poobede, stretol som sa s kamarátkou, s ktorou som absolvoval prvú edíciou HoH a absolvoval som ešte pred akciou krst ohňom na kolotočoch v zábavnom parku Prater, ktoré sa ma prísam snažili zabiť. Okolo deviatej sa však spártyevalo a vyrazili sme do mestečka konania Baden, pár kilometrov od Viedne. Vo vlaku sme stretli ešte pár známych Rakúšanov a odpravili sme sa na byt do Badenu, kde som plánoval po druhý krát v ukázať miestnym ako sa pije na Slovensku. Akcia na byte sa natiahla trochu dlhšie ako sa plánovalo, tým pádom som zmeškal nie len Stephanie a Coona, čo mi však srdce netrhalo, lebo som im nikdy nejak neholdoval (aj keď som trochu ľutoval, že som nepočul live Coonov remix Licht Uit, na ktorý máme s kamarátkou miernu úchylku) ale aj slovenské stretko na HoH, ktoré som sám zorganizoval. Ta čo už, shit happens.

Do Halle B sme taxíkom dorazili niekedy v strede setu Brennana Hearta, na ktorého som sa celkom tešil, aj keď som nikdy nebol práve jeho fanúšikom, no poslednou dobou si u mňa reputáciou napravil niekoľkými slušnými trackmi. Hala bola na moje prekvapenie poriadne plná, určite plnšia ako keď som tu bol minule. Brennan práve klátil svoju hitovku Lose My Mind a my sme sa okamžite drali dopredu, aby sme si ožrate zaspievali spolu so skladbou, už pomaly notoricky známy vokál Bring me down to the deepest, back off, back off, and let me loooose my miiiiiiind ......... Zaznela aj moja obľúbená Lift Me Up a celkovo Brennan potešil príjemným setom plným hitoviek, akurát na nakopnutie akcie a ja som po jeho skončení neodolal spoločnej fotke s ním.

To už sa pripravovali Psyko Punkz, ktorých síce osobne vôbec nemusím (a po dosť nepríjemnej osobnej skúsenosti s jedným z nich po skončení tejto akcie už duplom) ale aspoň som mal čas preskúmať tamojšie bary a dekoráciu. Ceny na baroch síce ostali také, že za cenu jedného tretinkového piva by ste dade v tescu u nás mali celý sixpack plzne, to ale nie je nič nezvyčajné na takýchto akciách, čiže no big deal. Priamo nad parketom pribudla veľká kovová konštrukcia, lomeno dekorácia, ovešaná lasermi alá Q-Dance, ktorá výborne dotvárala atmosféru akcie. Žiaľ oproti minulej edícii zmizli polonahé ženské s dymovými delami, ale holt človek nemôže mať všetko. Psyko Punkz medzi tým dali klasický set plný ich produkcie ako Psyko Soldier, Bass Boom, No Fear a trochu ma potešili starším kúskom Bass Mechanics, ktorý celkom môžem. Zvuk bol (zatiaľ) na super úrovni a akcia naberala grády.

Konečne bolo na rade legendárne nu-hardstylové duo z pod krídiel Scantraxx Recordz, D-Block & S-te-Fan, ktorých som ešte na živo nepočul a tešil som sa na ne jak malé decko na vianoce. Keď odpálili moju srdcovku Rocking Ur Mind, dostali ma do úplnej eufórie, skákal som a spieval som spolu s trackom v prvej rade, že som si skoro členky dolámal a to so mnou ešte nehodlali skončiť, šupy jak Loopmachine, Madhouse alebo Burning Love nenechali človeka bez šialeného skákania. A bolo vidieť aj na nich samých, že si hranie náramne užívali. Taký neoficiálny vrchol setu bol pre mňa ich bootleg Nero – Promisses, ktorý som sediac na kamarátových pleciach niekde v prvých radách so slzou na krajíčku vyspevoval na plné, už tak vybliakané hrdlo.

Na Noisecontrollers, ktorí boli ďalší v poradí som bol celkom zvedavý. Duo, ktoré keď okolo roku 2007 vstúpilo na hardstylovú bolo považované za najtalentovanejších nováčikov a najunikátnejších producentov scény, dnes stálice a priam hardstylové legendy. Minulý rok spustili svoj vlastný label, no poslednou dobou je okolo nich akosi ticho. V kuloároch sa šušká, že pripravujú - buď vlastný, alebo labelový (spolu s Wildstylezom) – album. Marhy však mlčia ako hrob a nechcú nič prezradiť, okrem toho že robia na niečom veľkom. Odohrali vcelku typický set s klasikami ako Gimmie Love alebo ich tohtoročná hymna DefQon.1, s niekoľkými klenotmi ako ich bootleg na housovú vypekačku Duck Sauce - Barbara Streisand alebo I See Stars od labelového kolegu Wildstyleza.

To už sa ale moja myseľ sústredila na niečo iné. Som jeho fanúšík od cca 2005teho roku, keď ho ešte nepoznal takmer nik mimo internetových fór. Dlhé roky bol nesmierne podceňovaným a prehliadaným umelcom, preraziť sa mu podarilo v posledných 1-2 rokoch a to veľkým štýlom, nechýba na lineupe žiadnej významnejšej akcie a tento rok sa mu dokonca dostalo cti urobiť hymnu pre Qlimax najväčší hardstylový sviatok a ja mu to nesmierne prajem. Talian Zatox, vlastným menom Gerardo Roschini odpálil svoj set úplne bezkonkurenčnou letnou peckou z vlastného repertoáru, trackom Unborn. Známy tým, že sa s ničím nesere oproti svojim predchodcom značne pritvrdil a zazneli nárezy ako Odissea, Perfect Weapon, To The Top, Gangsta, spomínaná tohtoročná Qlimax hymna, dokonca aj staršia Andromeda a splnilo sa aj moje tiché želanie - set uzavrel s mojou srdcofkou New Dimension. Po tom ako skončil sa mi dokonca po dlhom čakaní podarilo odchytiť si ho, potriasť mu rukou a vyfotiť sa, čo bol úplne úžasný moment, na ktorý tak skoro určite nezabudnem. Tu ale musím spomenúť jeden, nie nevýrazný mínus akcie, zvuk sa behom Zatoxovho setu nejak dofuckoval do takej hlasnej a nevyváženej úrovne, že nebyť breakdownov tak pri niektorých trackoch ani neviem čo hrá, páni zvukári mali radšej nechať ruky preč, holt keď si nezoberiete tlmiče do uší alebo aspoň vatu, tak máte v takýchto situáciach smolu. Ešte celkom milé plus tohoto setu bolo, že som behom neho v dave narazil na Basa z Noisecontrollers, ktorý sa dal do reči s kamarátkou z našej partie, až som trochu ľutoval že som si nezobral moje NC tričko.

Tento nezdar pokračoval aj cez vystúpenie domáceho Kodexa. Ten, oproti minulej edícií naštastie nehral úplne na začiatku akcie, kde sa svojim tvrdým a raw soundom absolútne nehodí. Ako posledný hardstyle DJ noci sekal kvalitne, no ja osobne som bol pomerne zničený zo Zatoxa a tak som väčšinu, inak naozaj luxusného setu len oddychoval s minerálkou a počúval z diaľky, aj keď uznám že pri niektorých šupách ako Pounding Senses alebo Psycho som sa dral dopredu.

Live vystúpenie hardcorových Evil Activities, taktiež žiaľ poznamenané prihlasným zvukom bolo brutálne, traja blázni na stage ktorí tomu pridali oproti zvyšku djov tak 30 BPM a pri Evil Inside sme dorazil aj tie úplne posledné zvyšky energie a hlasu. Nasledoval dj set Evil Activities, typický mainstream hardcore ktorý na koniec akcie človeka dorazí ako biolit švábov a sám Kelly, hlavná postava EA si to za pultom sekal tak, že z neho až išiel strach.

Po akcii ešte nastalo pár infarktových situácií, keď sme nevedeli nájsť jedného človeka z našej partie po tom, ako nás partia tupých SBSkárov pod hrozbou násilia doslova vykopla z haly, následná dosť nepríjemná konfrontácia s jedným z vystupujúcich djov, keď sme nad ránom s kamarátkou blúdili zobúdzajúcim sa Badenom a ja, jediný dosť triezvy na to aby som nás odtiaľ dostal, som nevedel po nemecky ani ceknúť pri čom jediný týpek, čo vedel po anglicky na ktorého sme v okolí narazili mi s prázdnym pohľadom odpovedal, že sa práve zobudil v nemocnici a či neviem, v akom meste sme. Nejak sa to už ale našťastie, s kľudom angličana urovnalo a o niekoľko hodín som už spokojnučký s infantilným úsmevom sedel v buse do Brna.

Takže ak to mám zhrnúť, akcia nadmieru podarená, podarená do takej miery že som sa tomu až divil, že niečo na takéto máme trištvrte hodinu cesty od Bratislavy. Dav bol perfektný, bolo vidieť že nejde len o nejakých náhodných zblúdilcov, pri hitovkách spievala celá hala, bola vidieť že kopa ľudí poznala veľkú väčšinu hranej produkcie, týpkov oblečených v tričkách s hardstyle a hardcore tematikou bolo vidieť na každom kroku a človek sa cítil ako v jednej veľkej rodine. Nie len to, na všetkých djoch bolo vidieť že sú s akciou spokojní, takmer všetci ostali skoro do konca akcie, takých NC, Coona a DBSTF som tam videl motať sa až do konca Zatoxa. Jediným mínusom bol ten už spomínaný zvuk ktorý sa cez Zatoxa z nejakých mysterióznych príčin dokurvil a ešte možno trošku maličko príliš ľudí cez vrcholy akcie, niekedy sa na parkete už takmer nedalo hýbať.

Agentúra, usporiadavajúca Heroes of Hardstyle akcie už oznámila, že detaily o najbližšej edícií budú von už čoskoro, ja vám môžem len odporučiť aby ste o tejto akcii minimálne uvažovali, pretože party na ktorej vystúpi 7 svetových mien hard dance scény, je pár kilometrov od našich hraníc, organizačne zvládnutá na jednotku s atmosférou o akej ste u nás ani nesnívali – a to celé za niečo málo viac ako 20 eur, to teda nebýva každý víkend.

Written by ceero / Michal Dzurko 2011